Život Prešova
online
online
Od položenia základného kameňa katedrály sv. Víta uplynulo 675 rokov
20.11.2019 Celý región
Praha/Bratislava
20. novembra (TASR) – V nijakom inom monumente nie sú tak výrazne
vpísané české dejiny, ako práve v ňom. Je najvýznamnejším pražským
chrámom a najvýraznejšou budovou Pražského hradu, pričom sa považuje za
duchovný symbol a centrum českého štátu. Patrí medzi najatraktívnejšie
turistické ciele nielen v Prahe, ale v celej Českej republike, kde ročne
zavíta okolo dva a pol milióna návštevníkov. Vo štvrtok 21. novembra
uplynie 675 rokov od položenia základného kameňa katedrály sv. Víta,
ktorá sa od roku 1997 oficiálne volá Katedrála svätého Víta, Václava a
Vojtěcha.
Základný kameň tejto impozantnej gotickej katedrály bol položený 21. novembra 1344. Zatiaľ čo väčšina európskych katedrál sa budovala vo vnútri miest, pražská vyrastala počas takmer šiestich storočí mimo mesta, vysoko nad ním, uprostred areálu Pražského hradu. Toto impozantné novogotické dielo s tromi vežami vznikalo počas niekoľkých etáp a dokončené bolo až v roku 1929, teda po 585 rokoch od položenia základného kameňa.
Najstaršie stavebné fragmenty katedrály predstavujú zvyšky kruhovej románskej rotundy svätého Víta, ktorá bola dokončená v 30. rokoch 10. storočia. Miestny kostol založil svätý Václav a po smrti tam boli uložené jeho pozostatky. Význam kostola vzrástol najmä v roku 973, kedy sa stal sídelným kostolom pražského biskupstva. V roku 1038 v chráme uložili aj pozostatky svätého Vojtěcha a preto sa táto najväčšia a najvýznamnejšia sakrálna stavba Prahy, ktorá je zasvätená trom svätcom a patrónom Čiech nazýva Katedrála svätého Víta, Václava a Vojtěcha.
K položeniu základného kameňa katedrály došlo v roku 1344 v súvislosti s povýšením pražského biskupstva na arcibiskupstvo za prítomnosti kráľa Jána Luxemburského a tiež jeho syna, neskoršieho českého kráľa a rímskeho cisára Karola IV., ktorý sa o rozvoj katedrály významne zaslúžil. Z Francúzska povolal architekta Matyáša z Arrasu, ktorý začal s výstavbou chrámu. Na neho, po jeho smrti v roku 1352, nadviazal Petr Parléř, povolaný zo švábskeho Gmundu. Jeho nástupcami sa stali jeho syn Jan a majstri Václav a Petr. So stavbou sa pokračovalo do roku 1419, kedy práce zastavili husitské vojny.
Keď v roku 1541 zničil rozsiahly požiar kráľovský hrad, značnú skazu spôsobil aj v chráme, do ktorého vnikol cez vežu a strechu. Jeho obnovou boli poverení dvorní architekti Bonifác Wohlmut a Hanuš Tirol, ale práce boli po 20 rokoch opäť zastavené a chrám zostal na dlhé stáročia, prakticky až do polovice 19. storočia stavebným torzom.
Veci sa výrazne pohli 1. októbra 1873, kedy bol v rámci osláv 900. ročného jubilea vzniku pražského biskupstva položený základný kameň dostavby katedrály. Jej dokončením poverili architekta Josefa Mockera, ktorý dal chrámu súčasnú, novogotickú podobu. Vysvätený bol 12. mája 1929 a pre verejnosť sa brány chrámu slávnostne otvorili 28. septembra 1929 pri príležitosti svätováclavského milénia.
Posledným panovníkom, ktorý na Pražskom hrade trvale sídlil bol posledný český kráľ Ferdinand V. Dobrotivý, ktorý v roku 1848 abdikoval v prospech svojho synovca Františka Jozefa I., pričom sídlo českých kráľov sa presunulo do Viedne.
Okrem bohoslužieb sa v chráme konali korunovácie českých kráľov a kráľovien. Je miestom uloženia pozostatkov svätých patrónov zeme, panovníkov, šľachticov a arcibiskupov. Kultovým centrom dnešnej katedrály je Kaplnka sv. Václava. Jej výnimočnosť zdôrazňuje nádherná výzdoba – obklad stien z drahých kameňov a nástenné maľby pašiového cyklu a výjavov zo života sv. Václava. Z kaplnky vedú dvere do korunnej komory, kde sú uložené české korunovačné klenoty.
Južná veža katedrály je s výškou 96,6 metra treťou najvyššou kostolnou vežou v Čechách - po vežiach v plzenskej katedrále sv. Bartoloměje (102 metrov) a v olomouckej katedrále sv. Václava (100,6 metra). V chráme sv. Víta sa ale nachádza najväčší český zvon Zikmund, ktorý v roku 1549 odlial Tomáš Jaroš z Brna. Váži 13,5 tony a priemer má 2,56 metra.
S katedrálou sv. Víta je spojených množstvo legiend. Jedna z najznámejších hovorí o udalosti krátko pred smrťou českého kráľa a rímskeho cisára Karola IV. Keď zomieral, na chráme sa vraj sami od seba rozozvučali zvony a následne aj všetky ostatné v krajine. Na smrteľnej posteli ležiaci panovník to vraj započul a poznamenal: "Hle, dítky mé, již mne volá Pán Bůh, budiž s vámi na věky!"
Základný kameň tejto impozantnej gotickej katedrály bol položený 21. novembra 1344. Zatiaľ čo väčšina európskych katedrál sa budovala vo vnútri miest, pražská vyrastala počas takmer šiestich storočí mimo mesta, vysoko nad ním, uprostred areálu Pražského hradu. Toto impozantné novogotické dielo s tromi vežami vznikalo počas niekoľkých etáp a dokončené bolo až v roku 1929, teda po 585 rokoch od položenia základného kameňa.
Najstaršie stavebné fragmenty katedrály predstavujú zvyšky kruhovej románskej rotundy svätého Víta, ktorá bola dokončená v 30. rokoch 10. storočia. Miestny kostol založil svätý Václav a po smrti tam boli uložené jeho pozostatky. Význam kostola vzrástol najmä v roku 973, kedy sa stal sídelným kostolom pražského biskupstva. V roku 1038 v chráme uložili aj pozostatky svätého Vojtěcha a preto sa táto najväčšia a najvýznamnejšia sakrálna stavba Prahy, ktorá je zasvätená trom svätcom a patrónom Čiech nazýva Katedrála svätého Víta, Václava a Vojtěcha.
K položeniu základného kameňa katedrály došlo v roku 1344 v súvislosti s povýšením pražského biskupstva na arcibiskupstvo za prítomnosti kráľa Jána Luxemburského a tiež jeho syna, neskoršieho českého kráľa a rímskeho cisára Karola IV., ktorý sa o rozvoj katedrály významne zaslúžil. Z Francúzska povolal architekta Matyáša z Arrasu, ktorý začal s výstavbou chrámu. Na neho, po jeho smrti v roku 1352, nadviazal Petr Parléř, povolaný zo švábskeho Gmundu. Jeho nástupcami sa stali jeho syn Jan a majstri Václav a Petr. So stavbou sa pokračovalo do roku 1419, kedy práce zastavili husitské vojny.
Keď v roku 1541 zničil rozsiahly požiar kráľovský hrad, značnú skazu spôsobil aj v chráme, do ktorého vnikol cez vežu a strechu. Jeho obnovou boli poverení dvorní architekti Bonifác Wohlmut a Hanuš Tirol, ale práce boli po 20 rokoch opäť zastavené a chrám zostal na dlhé stáročia, prakticky až do polovice 19. storočia stavebným torzom.
Veci sa výrazne pohli 1. októbra 1873, kedy bol v rámci osláv 900. ročného jubilea vzniku pražského biskupstva položený základný kameň dostavby katedrály. Jej dokončením poverili architekta Josefa Mockera, ktorý dal chrámu súčasnú, novogotickú podobu. Vysvätený bol 12. mája 1929 a pre verejnosť sa brány chrámu slávnostne otvorili 28. septembra 1929 pri príležitosti svätováclavského milénia.
Posledným panovníkom, ktorý na Pražskom hrade trvale sídlil bol posledný český kráľ Ferdinand V. Dobrotivý, ktorý v roku 1848 abdikoval v prospech svojho synovca Františka Jozefa I., pričom sídlo českých kráľov sa presunulo do Viedne.
Okrem bohoslužieb sa v chráme konali korunovácie českých kráľov a kráľovien. Je miestom uloženia pozostatkov svätých patrónov zeme, panovníkov, šľachticov a arcibiskupov. Kultovým centrom dnešnej katedrály je Kaplnka sv. Václava. Jej výnimočnosť zdôrazňuje nádherná výzdoba – obklad stien z drahých kameňov a nástenné maľby pašiového cyklu a výjavov zo života sv. Václava. Z kaplnky vedú dvere do korunnej komory, kde sú uložené české korunovačné klenoty.
Južná veža katedrály je s výškou 96,6 metra treťou najvyššou kostolnou vežou v Čechách - po vežiach v plzenskej katedrále sv. Bartoloměje (102 metrov) a v olomouckej katedrále sv. Václava (100,6 metra). V chráme sv. Víta sa ale nachádza najväčší český zvon Zikmund, ktorý v roku 1549 odlial Tomáš Jaroš z Brna. Váži 13,5 tony a priemer má 2,56 metra.
S katedrálou sv. Víta je spojených množstvo legiend. Jedna z najznámejších hovorí o udalosti krátko pred smrťou českého kráľa a rímskeho cisára Karola IV. Keď zomieral, na chráme sa vraj sami od seba rozozvučali zvony a následne aj všetky ostatné v krajine. Na smrteľnej posteli ležiaci panovník to vraj započul a poznamenal: "Hle, dítky mé, již mne volá Pán Bůh, budiž s vámi na věky!"
www.ZIVOTPO.sk
