Od položenia základného kameňa katedrály sv. Víta uplynulo 675 rokov
20.11.2019
Celý región
Praha/Bratislava
20. novembra (TASR) – V nijakom inom monumente nie sú tak výrazne
vpísané české dejiny, ako práve v ňom. Je najvýznamnejším pražským
chrámom a najvýraznejšou budovou Pražského hradu, pričom sa považuje za
duchovný symbol a centrum českého štátu. Patrí medzi najatraktívnejšie
turistické ciele nielen v Prahe, ale v celej Českej republike, kde ročne
zavíta okolo dva a pol milióna návštevníkov. Vo štvrtok 21. novembra
uplynie 675 rokov od položenia základného kameňa katedrály sv. Víta,
ktorá sa od roku 1997 oficiálne volá Katedrála svätého Víta, Václava a
Vojtěcha.
Základný kameň tejto impozantnej gotickej katedrály bol položený 21.
novembra 1344. Zatiaľ čo väčšina európskych katedrál sa budovala vo
vnútri miest, pražská vyrastala počas takmer šiestich storočí mimo
mesta, vysoko nad ním, uprostred areálu Pražského hradu. Toto impozantné
novogotické dielo s tromi vežami vznikalo počas niekoľkých etáp
a dokončené bolo až v roku 1929, teda po 585 rokoch od položenia
základného kameňa.
Najstaršie stavebné fragmenty katedrály predstavujú zvyšky kruhovej
románskej rotundy svätého Víta, ktorá bola dokončená v 30. rokoch 10.
storočia. Miestny kostol založil svätý Václav a po smrti tam boli
uložené jeho pozostatky. Význam kostola vzrástol najmä v roku 973, kedy
sa stal sídelným kostolom pražského biskupstva. V roku 1038 v chráme
uložili aj pozostatky svätého Vojtěcha a preto sa táto najväčšia
a najvýznamnejšia sakrálna stavba Prahy, ktorá je zasvätená trom svätcom
a patrónom Čiech nazýva Katedrála svätého Víta, Václava a Vojtěcha.
K položeniu základného kameňa katedrály došlo v roku 1344 v súvislosti
s povýšením pražského biskupstva na arcibiskupstvo za prítomnosti kráľa
Jána Luxemburského a tiež jeho syna, neskoršieho českého kráľa
a rímskeho cisára Karola IV., ktorý sa o rozvoj katedrály významne
zaslúžil. Z Francúzska povolal architekta Matyáša z Arrasu, ktorý začal s
výstavbou chrámu. Na neho, po jeho smrti v roku 1352, nadviazal Petr
Parléř, povolaný zo švábskeho Gmundu. Jeho nástupcami sa stali jeho syn
Jan a majstri Václav a Petr. So stavbou sa pokračovalo do roku 1419,
kedy práce zastavili husitské vojny.
Keď v roku 1541 zničil rozsiahly požiar kráľovský hrad, značnú skazu
spôsobil aj v chráme, do ktorého vnikol cez vežu a strechu. Jeho obnovou
boli poverení dvorní architekti Bonifác Wohlmut a Hanuš Tirol, ale
práce boli po 20 rokoch opäť zastavené a chrám zostal na dlhé stáročia,
prakticky až do polovice 19. storočia stavebným torzom.
Veci sa výrazne pohli 1. októbra 1873, kedy bol v rámci osláv 900.
ročného jubilea vzniku pražského biskupstva položený základný kameň
dostavby katedrály. Jej dokončením poverili architekta Josefa Mockera,
ktorý dal chrámu súčasnú, novogotickú podobu. Vysvätený bol 12. mája
1929 a pre verejnosť sa brány chrámu slávnostne otvorili 28. septembra
1929 pri príležitosti svätováclavského milénia.
Posledným panovníkom, ktorý na Pražskom hrade trvale sídlil bol posledný
český kráľ Ferdinand V. Dobrotivý, ktorý v roku 1848 abdikoval
v prospech svojho synovca Františka Jozefa I., pričom sídlo českých
kráľov sa presunulo do Viedne.
Okrem bohoslužieb sa v chráme konali korunovácie českých kráľov
a kráľovien. Je miestom uloženia pozostatkov svätých patrónov zeme,
panovníkov, šľachticov a arcibiskupov. Kultovým centrom dnešnej
katedrály je Kaplnka sv. Václava. Jej výnimočnosť zdôrazňuje nádherná
výzdoba – obklad stien z drahých kameňov a nástenné maľby pašiového
cyklu a výjavov zo života sv. Václava. Z kaplnky vedú dvere do korunnej
komory, kde sú uložené české korunovačné klenoty.
Južná veža katedrály je s výškou 96,6 metra treťou najvyššou kostolnou
vežou v Čechách - po vežiach v plzenskej katedrále sv. Bartoloměje (102
metrov) a v olomouckej katedrále sv. Václava (100,6 metra). V chráme sv.
Víta sa ale nachádza najväčší český zvon Zikmund, ktorý v roku 1549
odlial Tomáš Jaroš z Brna. Váži 13,5 tony a priemer má 2,56 metra.
S katedrálou sv. Víta je spojených množstvo legiend. Jedna
z najznámejších hovorí o udalosti krátko pred smrťou českého kráľa
a rímskeho cisára Karola IV. Keď zomieral, na chráme sa vraj sami od
seba rozozvučali zvony a následne aj všetky ostatné v krajine. Na
smrteľnej posteli ležiaci panovník to vraj započul a poznamenal: "Hle,
dítky mé, již mne volá Pán Bůh, budiž s vámi na věky!"